Connect with us

Ekonomia

Governu Fó Subsídiu bá Importadór Sira La’ós Atu Hatun Folin Fos

Published

on

Hatutan.com (22 Setembru 2023), Díli—Polítika IX Governu Konstitusionál hodi fó subsídiu bá importadór sira ho intensaun la’ós atu hatún folin fos iha merkadu, maibé atu selu hikas importadór sira ne’ebé importa fos molok Lei Orsamentu Jerál Estadu (OJE) Retifikativu tinan 2023 promulga.

Vise-Ministru Asuntu Parlamentár, Adérito Hugo da Costa. Foto: Media PN

Vise-Ministru Asuntu Parlamentár, Adérito Hugo da Costa konfirma duni katak, subsídiu ne’e la’ós ho intensaun atu importadór sira hatun folin fos tanba país esportadór sira hanesan Índia no sira seluk tán hasoru hela krize klimátik laliña.

Lee Mós: Governu ho Kompañia Importadór Lima Kontinua Esforsu Normaliza Folin Fos

Adérito Hugo da Costa esplika, importadór sira ne’ebé mak durante ne’e hatama fos, hetan difikuldade kona-bá stock, entaun stock ne’ebé iha konsege sira hetan ne’e ho nia presu ne’ebé aas, mai tán ho Rejíme Tributária TL nian ka importasaun ne’ebé ho taxa 5% antes retifikasaun Lei Orsamentu Retifikativu 2023 ho hatún fali bá 2,5%.

Advertisement

“Subsídiu ne’ebé Governu halo atu fó fila-fali kompañia importadór sira ninia osan ida ho taxa 5% ne’e, fó fali metade 2,5%. Razaun ida ne’e mak subsídiu ne’e atu depois sira bele hatun folin fós nia présu no la’os fa’an bazeia ba taxa 5% ne’e. Sé importadór sira ne’e mak hatama mai, depois Lei Orsamentu Retifikativu 2023, ho taxa importasaun 2,5% maka governu sei la fó subsídiu,” Adérito Hugo da Costa hateten iha PN, Sesta (22/09).

Nia dehan, daudaun ne’e Ministériu Komérsiu no Indústria halo hela koordenasaun ho Vise-Ministru Asuntu Ekonomia hodi hahú hala’o levantamentu ida kompletu no sira halo hela koordenasaun atu implementa subsídiu ne’e, nune’e importadór sira ne’ebé fa’an fos, la’ós ona ho presu taxa 5%.

“Maibé hakarak hateten de’it katak, Governu mós estuda hela, bainhira hatun bá 2,5% ne’e fos bele tun to’o hira. Tanbá presu sa’e ne’e la’ós tanba de’it taxa 5%, maibé tanba krize país ida prodús fos ne’e, hetan impaktu hosi klima laliña,” Adérito subliña.

Adérito Hugo afirma, Governu bele fó subsídiu maibé folin fos iha merkadu sei la tun signfikante, bainhira situasaun produsaun fos seidauk normál, nasaun produtór sira sei nafatin bandu esportasaun ho volume ne’ebé boot.

Prezidente Repúblika Timor-Leste, José Ramos-Horta, promulga ona Orsamentu Retifikativu iha loron 29 fulan-Agostu, Lei No. 17/2023 loron 29 fulan-Agostu, ne’ebé refere bá Orsamentu Jerál Estadu nian ne’ebé altera ona bá tinan 2023, ho totál despeza konsolidadu ne’ebé planeia ona hamutuk biliaun $1.77.

Advertisement

Jornalista: Zita Menezes

Continue Reading
Advertisement
Click to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Ekonomia

Governu Hasai Millaun US$4.5 Husi OGE 2026 Halo Pagamentu Saláriu Décimo Terceiro 2025

Published

on

By

Hatutan.com (12 Janeiru 2025),Díli—  Ministra Finansas, Santina José Rodrigues F. Viegas Cardoso, informa Governu hasai  kuaze millaun US$4.5 husi Orsamentu Jerál Estadu (OGE, sigla portugés) tinan fiskál 2026 hodi  halo pagamentu ba saláriu decimo terceiro 2025 nian.

(more…)

Continue Reading

Ekonomia

MCAE Dúvida ho Dadus Produsaun Hare-Kulit Husi CLN

Published

on

By

Hatutan.com,  (29 Dezembru 2025), Díli–Ministériu Koordenadór Asuntu Ekonómia (MCAE- sigla portugés) dúvida ho dadus produsaun hare-kulit iha  Sentru Nasionál Lojistika (CLN) tanba la hatudu dadus konkretu.

(more…)

Continue Reading

Ekonomia

BCTL ho BNU Halo Kooperasaun Hametin Indústria Finanseira no Impulsiona Dijitalizasaun Ekonomia TL

Published

on

By

Hatutan.com, (05 Dezembru 2025), Díli— Banku Sentrál Timor-Leste (BCTL-sigla portugés) no Banco Nacional Ultramariño (BNU)   halo kooperasaun liuhusi atividade Fórum CEO hodi hametin industria finanseira no  impulsiona dijitalizasaun ekonómia iha Timor-Leste.

(more…)

Continue Reading

Trending