Connect with us

Polítika

OJE Retifikativu 2022 Pasa Iha Finál Globál ho Votus 36

Published

on

Hatutan.com, (11 Maiu 2022), Díli—Deputadu Parlamentu Nasionál (PN) aprova ona Orsamentu Jerál Estadu (OJE) retifikativu ho montante billaun $1,1 ne’ebé aprezenta hosi VIII Governu konstituisionál ho karákter urjénsia.

Parlamentu Nasionál (PN) Vota A favor ba Orsamentu Jerál Estadu Retifikativu 2022.

Orsamentu Retifikativu ne’e PN diskute ona iha faze jeneralidade to’o espesialidade no hetan aprovasaun iha finál globál ho votu afavór 36, kontra 22, abstensaun 5.

Lee Mós: Orsamentu Retifikativu 2022: Impaktu Polítiku, Sosiál no Ekonómika

Iha diskusaun ba faze espesialidade ba loron daruak nian remata, Prezidente Parlamentu Nasionál (PPN), Aniceto Guterres uza nia kompeténsia hodi  submete ba votasaun, liu hosi votasaun direta deputadu sira aprova ona proposta orsamentu retifikatvu ba tinan 2022 hodi halo alterasaun dahuluk ba lei númeru 1/2022, 3 de Janeiru, Orsamentu Jerál Estadu (OJE) 2022 no seguda alterasaun lei númeru 8/2008, 30 de Junu, lei tributária no kriasaun fundu ba kombatente libertasaun nasionál ne’ebé aprova iha finál globál.

Advertisement

Diskusaun iha uma fukun Parlamentu Nasionál hatudu katak orsamentu retifikativu ne’ebé mak Governu submete ba iha PN ho montante billaun $1,1 ne’e sei uza hodi finansia medidas komplementár hamutuk 13, ho nia detalha hanesan tuir-mai ne’e:

  1. Kriasaun fundu veteranu ho orsamentu alokadu billiaun US$ 1;
  2. Atribuisaun pagamentu desimu terseiru US$ 200 ba kada família (exeptu funsionariu publiku sira) ho orsamentu alokadu millaun US$ 70;
  3. Uma kbiit laek plus ho orsamentu alokadu millaun US$ 25;
  4. Bolsa Estudu ba melhór graduadu estudante ensinu báziku no sekundariu ho orsamentu alokadu millaun US$ 7,5;
  5. Programa mão de obra ba postu administrativu, millaun US$ 7,2;
  6. Revitaliza kafe no subsidiu ba kafe Laku-teen ho orsamentu alokadu millaun US$ 6,4;
  7. Pagamentu ba diferensa remunerasaun PNTL nian ho rejime salarial foun, ba membru PNTL 4.096 ho orsamentu alokadu millaun US$ 5,1;
  8. Harii sede arte marsial no rituál millaun US$ 2,5;
  9. Programa Eskola iha uma ho orsamentu alokadu millaun US$ 2,1;
  10. Internet gratuita iha eskola sira, millaun US$ 1,1;
  11. Subsídiu akomodasaun ba PNTL no F-FDTL ho orsamentu alokadu millaun US$ 1,9;
  12. Estabelesimentu sekretaria ba asuntu traballador esterior no komunidade timoroan iha diáspora US$ 500 mil;
  13. Empregu ba mellór;

Primeiru Ministru, Taur Matan Ruak.

Hafoin votasaun, Primeiru Ministru (PM) Taur Matan Ruak agradese ba reprezentante povu iha uma fukun Parlamentu Nasionál ne’ebé ho esforsu tomak fó ona kontribuisaun durante debate orsamentu retifikativu no espesialmente ba bankada sira ne’ebé suporta governu ida ne’e hodi aprova orsamentu retifikativu.

“Orsamentu ida ne’e ita orienta liu ba ita nia populsaun sira tuir hanoin ida katak ema mak sai sentru ita nia atensaun no liuliu fundu ba veteranu hodi halakon eskluzaun no hahú era foun inkluzaun,” Taur Matan Ruak hateten.

VIII governu orgullozu no agradese ba apoiu tomak ne’ebé PN kontinua fó ba governu nune’e sei kontinua halo esforsu hotu atu implementa programa hotu ho di’ak tuir orsamentu ne’ebé deputadu sira aprova.

Kona-bá ne’e, Xefe Bankada partidu CNRT, Patrocinio Fernandes hateten, Bankada Governu vota hodi fó-pasa ba Orsamentu Retifikativu ne’ebé ninia objetivu loloos maka atu kumpre de’it promesa eleitorál, ne’ebé Plataforma Entendimentu halo ba povu durante kampaña segunda-volta iha Eleisaun Prezidensiál 2022.

Governu mai ho razaun oin-oin katak orsamentu retifikativu ida ne’e atu responde ba krize ekonomia rai laran ne’ebé kauza hosi pandemia no funu iha Ukránia, maibé realidade loloos maka hanesan deputada Maria Angelina Sarmento deklara katak, “esénsia hosi Orsamentu Retifikativu ida ne’e maka atu hatán ba promesa sira ne’ebé Primeiru Ministru halo durante kampaña ba Kandidatu Francisco Guterres Lu-Olo nune’e povu labele dehan Plataforma ida ne’e halo promesa mak barak”.

Advertisement

Bankada CNRT lamenta bainhira Bankada Governu uza argumentu katak levantamentu sira iha Governu anteriór mak inspira Governu atuál hodi halo levantamentu to’o tiha Biliaun $3,2 ba Orsamentu tinan 2022 ne’e nian.

“Bankada CNRT la permite Timor-Leste nia Fundu Petrolíferu mohu tanba Governu halo jestaun arbiru, ne’e sei halo ita nia nasaun monu ba bankarrota, sei mosu konsekuénsia bo’ot teb-tebes ba nasaun no Povu Timor-Leste tomak,”Patrocinio Fernandes hateten.

Parlamentu Nasionál (PN) Vota A favor ba Orsamentu Jerál Estadu Retifikativu 2022.

Bankada CNRT mós konsidera proposta orsamentu rektifikativu ida ne’e sei halo Timor-Leste monu ba risku bo’ot, Timor-Leste sei sai nasaun bankarrota, tanba nia rekursu finanseiru iha Fundu Petrolíferu sei mohu iha tempu badak nia laran, no reseitas doméstikas ne’ebé kolekta hosi ekonomia sei kiik teb-tebes atu sustenta mákina Estadu.

Deputadu banka União Demokrátiku Timorense (UDT), Francisco David Carlos iha nia deklarasaun hateten, bancada UDT iha razaun rasik hodi vota kontra orsamentu retifikativu ne’ebé VIII Governu konstituisionál aprezenta.

Tanba haree ba Governu ne’ebé husik nia povu nafatin moris iha lona okos no moris la ho dignu nune’e UDT konsidera katak orsamentu retifikativu sei fó de’it despeza ba jerasaun foun no sei la lori benefisiu direta ba povu nia moris.

“Ha’u ho bancada UDT vota kontra tanba hadomi liu povu, lakohi katak iha futuru jerasaun foun ba fali selu dividas tanba ita nia ekonomia Timor laiha sustentabilidade no dependénsia ba fundu petroliferu no tuir loloos ita hodi osan halo osan maibé ita foti osan hodi gasta hotu. Ha’u la hatene futuru nasaun atu ba iha ne’ebé,” Francisco David Carlos hateten.

Advertisement

Bankada Governu, deputadu PLP Noé Ximenez hateten, orsamentu retifikativu ne’e diretamente sei benefisia povu, tanba ne’e bainhira uza la hotu sei fila ba kofre Estadu.

Tanba ne’e PLP konsidera politika VIII Governu atu husu orsamentu retifikativu ne’e tanba hakarak hadi’a povu nia moris no dignifika veteranu sira no motiva joven sira no povu nia moris dignu.

“Ami hakarak hato’e ami nia kongratulasaun ba partidu aliadu sira ne’ebé ho komitmentu di’ak oinsa mak atu bele ajuda governu hodi bele hasees ita nia povu husi susar no mukit ne’ebé mak sira atravessa,” Noé Ximenes hateten.

Xefe bankada KHUNTO, Olinda Guterres hateten orsamentu retifiku ida ne’e hetan aprovasaun iha Parlamentu Nasionál tanba tuir kompromisu ne’ebé iha ho povu.

Tanba ne’e Governu tenke iha responsabilidade ba ezekusaun orsamentu retifikativu atu nune’e lori prosperiedade ba povu no nasaun.

Advertisement

Iha oportunidade hanesan deputadu Bancada PD, Mariano Assanami Sabino hateten orsamentu retifikativu ne’e atu ajusta iha situasaun emerjénsia ka situasaun ne’ebé tenke enfrenta hanesan krize.

Tanba ne’e, oklu ba Estadu tenke boot liu oklu atu manán iha eleisaun ka oklu ba Partidu polítiku. Tanba ne’e responsabilidade ba Estadu importante, haku’ak ema hotu ho prinsipiu lutadór sira nian.

“Ita presiza hamutuk haree rai ida ne’e ba oin no ita ida-idak iha partidu no iha ambisaun atu manan iha eleisaun. Maibé, keta haluha prinsipiu direitu demokratiku hodi hamutuk unifika forsa. Orsamentu retifikativu passa ona, ita hotu-hotu esforsu atu implementa ho di’ak ba sosiedade atu nasaun bele lao ba oin,” Mariano Assanami Sabino hateten.

Deputadu Bakada FRETILIN, Antoninho Bianco hateten programa VIII governu konstituisional ne’ebé aprezenta bankada Plataforma fó apoiu tanba ne’e iha relevánsia ho povu nia moris no sustentabilidade governativa ba povu nia moris di’ak maibé bankada opozisaun vota kontra dala ruma sira la aseita atu povu moris ho dignu.

“Governu tau osan ba veteranu, subsidu desimu terseiru ba kada uma ka’in, internet gratuita, uma kbiit laek no seluk tán maibé bankada opozisaun vota kontra. Ha’u la hatene sira nia interese mak ida ne’ebé,”  Antoninho Bianco hateten.

Advertisement

Jornalista: Vito Salvadór

Continue Reading
Advertisement
Click to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Polítika

PN Hasai Ona Imunidade Deputadu Florentino Sinarai ho Antonino Bianco

Published

on

By

Hatutan.com, (03 Dezembru 2025), Díli– Parlamentu Nasionál  liuhosi plenária iha loron 02 fulan-Dezembru 2025, aprová ona pareser husi Komisaun A trata asuntu Konstitusionál ho Justisa kona-bá pedidu autorizasaun bá audisaun Deputadu  Bankada FRETILIN, Florentino Ximenes Sinarai no mós Deputadu Antonino Bianco hodi presta deklarasaun ho kuantidade hanesan suspeitu iha prosesu inkéritu NUC.0017/25.PGGC ne’ebé la’o iha Gabinete Sentrál Kombate Korrupsaun no Kriminalidade Organizadu, Ministériu Públiku ho votasaun A-favór 52, Abtensaun 2 kontra zero.

(more…)

Continue Reading

Polítika

Parlamentu Nasionál Sei Rona Entidade Hotu Molok Halo Revizaun Bá Konstituisaun RDTL

Published

on

By

Hatutan.com, (01 Dezembru 2025), Díli–  Prezidente Parlamentu Nasionál (PPN), Maria Fernanda Lay, esklarese  objetivu husi Parlamentu Nasionál ne’ebé sei  realiza Semináriu Nasionál iha loron 03 fulan-Dezembru 2025 iha Salaun Ministériu Finansa  kona-bá atu halo revizaun bá Kontituisaun RDTL ne’e mak oportunidade bá PN atu halo diskusaun no rona ideia ka  feedback husi entidade hotu-hotu.

(more…)

Continue Reading

Polítika

Ramos-Horta Hateten Francisco Xavier ho Nicolau Lobato Maka Fundadór RDTL no Xanana Restauradór

Published

on

By

Hatutan.com, (26 Novembru 2025), Díli— Prezidente Repúblika, José Manuel Ramos-Horta fó sasin no afirma katak saudozu Francisco Xavier do Amarál ho saudozu Nicolau Lobato, maka fundadór Repúblika Demokrátika Timor-Leste no  Kay Rala Xanana Gusmão maka restaudadór bá Timor-Leste nia independénsia.

(more…)

Continue Reading

Trending